Vernisáž výstavy
Fakulta architektúry Slovenskej technickej univerzity, Bratislava
15. február 2010


Vážený pán dekan,
vážené dámy a páni, priatelia architektúry,


keď som mal pred dvomi rokmi v tomto vzácnom priestore Bellušovej školy architektúry výstavu, v závere príhovoru som vyjadril svoje pocity slovami ODOVZDÁVANIE ŠTAFETY. Toto prirovnanie som si dovolil povedať preto, že sme boli na pôde našej ALMA MATER, ktorú každoročne opúšťajú noví kolegovia, aby ďalej napĺňali krásne povolanie architekta. Krásne povolanie preto, lebo naším poslaním je dotvárať prostredie človeka, špecifickým spôsobom odrážať dobu, v ktorej žijeme, pracujeme a tvoríme. Preto je dnes pre mňa veľkou cťou, že som tu spolu s vami na otvorení výstavy architekta Ľuba Závodného. Viackrát sme si totiž hovorievali, že on ako čerstvý päťdesiatnik a ja ako o tridsať rokov starší súputník sme sa narodili 12. júla a celé desaťročie sme boli zviazaní i spoločným pracoviskom. Naše ŠPÚO bolo v tých rokoch súčasťou celoštátneho československého ústavu a po viacerých oceneniach sme si občas namýšľali, že sme úspešní, dokonca i v matičke Prahe nás prirovnávali k Hubáčkovej libereckej „škôlke”. Hneď od začiatku svojho pôsobenia, ako reprezentant novej generácie, prispieval tento architekt k dobrému obrazu nášho ateliéru, posilňoval jeho tvorivého ducha, bol pracovitý, dôsledný a spoľahlivý.

Čo na dnešnej výstave osobitne stoji za pozornosť, sú architektonické modely. Tieto zhmotnené idey predstavujú nielen závažnú etapu zrodu stavby, ale sú aj akýmsi ťažiskom tejto výstavy. Takýto racionálny prístup k tvorbe veľmi oceňujem, priznávam, že i ja som ho využíval. Pred polstoročím však niesol ešte pečať „ručnej práce“, dnes pri využívaní súčasných technológií vznikajú modely, ktoré sú profesionálne. V tejto súvislosti si spominam na jednu pamätnú fotografiu. V kúte tejto haly stoja nad modelom môjho prvého projektu profesor Belluš so spokojným úsmevom, dekan Čeněk, profesori Koula a Karfík. Rozkladací model zhotovený z leteckej preglejky a balzového dreva bol vtedy vzácnosťou. Po skoro 60-tich rokoch sme dnes svedkami zaujímavej promenády modelov, ktorú tento priestor vo vzťahu k jednému architektovi asi ešte nezažil. Spolu so sprievodom fotografií inštalovaných po vonkajšom obvode zachytáva zrozumiteľnou formou etapu príprav a výslednú realizáciu.

V otváracom príhovore mi prichodí vyzdvihnúť ešte dve profesné oblasti súvisiace s pôsobením Ľuba Závodného s jeho odbornou praxou. Prvou je jeho pedagogická činnosť, druhou jeho pôsobenie vo funkciách. Je mimoriadnym profesorom Fakulty architektúry Slovenskej technickej univerzity. Svedčí to nielen o jeho profesných kvalitách, ale aj o správnej politike školy. Prítomnosť rozhľadených architektov z praxe pomôže pri formovaní nastupujúcej generácie. Je to určite správna cesta.

Je všeobecne známe, že náš polstoročný jubilant pôsobí vo vedení našej stavovskej organizácie, v Komore slovenských architektov. Trochu čerstvého vetríka nezaškodí žiadnej organizácií. Rád by som pripomenul počin, akým je zhodnotenie časti priestorov nášho „paláca architekiov“ na Panskej ulici 15. Budova si to zaslúžila a je to i správny krok k dôstojnejšej reprezentácie nášho stavu. Upratanie pred i za vlastným prahom nie je na škodu a možno poslúži aj ako inšpirácia. Určite nie je od veci pripomenúť aj jeho pôsobenie v odborných komisiách, kde posilňuje ich odbornosť a vecnosť.

V závere príhovoru sa opäť vraciam k spomínanému ODOVZDÁVANIU ŠTAFETY. Na svojom úseku dosiahne bežec ZÁVODNÝ určite vynikajúci čas. K jeho výstave v našej ALMA MATER gratulujem. Táto gratulácia sa týka i jeho nedávneho jubilea. Vám všetkým patrí poďakovanie za to, že sme sa tu na jeho počesť toľkí zišli.

Ivan Matušík


©2017 Architektonická kancelária • Mapa stránok • Podmienky použitia • PDA • RSS