Návrh riešenia priestoru Staromestskej ulice v Bratislave (workshop)
Ľubomír Závodný, Peter Vodrážka, Michal Bielik, Ján Veselský, Jana Švecková
2008

Mesto. Rana? Jazva? Mesto?
Na istej ruke je istá jazva. Tej istej jazve predchádzala rana. Rana sa v ten čas zacelila a jazva ostala. Staromestská ulica je rana. Rana nehojená, rana nezacelená. Nie je to jazva, ten čas ešte neprišiel.
Tvorivým kolektívom prebieha tvorivá diskusia utvorená samotnými tvorivými diskutujúcimi účastníkmi. Ich cieľom nie je nič iné než tvorenie jazvy, či štopkanie starej no ešte vždy nositeľnej ponožky. Účastníkmi tvorivej diskusie búrlivo zalomcoval neochvejný zápal lásky k mestu, k tej krásnej vlnenej ponožke, deravej od Nového mosta až tam po rozľahlú pláň Hodžovho námestia.
Tá silná spomienka na tú istú jazvu sa priľnula na myseľ tvorivých účastníkov nie nemo pozorujúcich dieru na ponožke. Štopkanie ulice zaceľuje priestor, nekamufluje vzniknutú ranu, urbanizuje dezurbanizovaný priestor, spája, prepája, nadväzuje na jestvujúcu štruktúru Podhradia, Starého mesta a predpriestoru Dómu Sv. Martina. Štopkanie Staromestskej nemá za cieľ bezhlavo a naivne - bez predchádzajúceho poznania širších vzťahov, najmä kontextu dopravy - vymazať ranu, prevracia mínus na plus, znamienko chodca nad znamienko dynamickej dopravy. Riešenie funkčne a priestorovo celí vertikálne oddelené systémy mestského priestoru, funkčne a priestorovo delí horizontálne sekcie priestoru peších a dynamickej dopravy. Ide o urbanisticko-architektonický koncept okamžite zrealizovateľnej priestorovej štruktúry.
Lež načo nám je zaštopkaná ponožka v topánke bez podrážky?


©2017 Architektonická kancelária • Mapa stránok • Podmienky použitia • PDA • RSS