Návrh riešenia priestoru Staromestskej ulice v Bratislave (workshop)
Ľubomír Závodný, Peter Vodrážka, Michal Bielik, Ján Veselský, Jana Švecková
2008
|
Mesto. Rana? Jazva? Mesto?
Na istej ruke je istá jazva. Tej istej jazve predchádzala rana. Rana sa v ten čas zacelila a jazva ostala.
Staromestská ulica je rana. Rana nehojená, rana nezacelená. Nie je to jazva, ten čas ešte neprišiel.
Tvorivým kolektívom prebieha tvorivá diskusia utvorená samotnými tvorivými diskutujúcimi účastníkmi.
Ich cieľom nie je nič iné než tvorenie jazvy, či štopkanie starej no ešte vždy nositeľnej ponožky.
Účastníkmi tvorivej diskusie búrlivo zalomcoval neochvejný zápal lásky k mestu, k tej krásnej vlnenej
ponožke, deravej od Nového mosta až tam po rozľahlú pláň Hodžovho námestia.
Tá silná spomienka na tú istú jazvu sa priľnula na myseľ tvorivých účastníkov nie nemo pozorujúcich
dieru na ponožke. Štopkanie ulice zaceľuje priestor, nekamufluje vzniknutú ranu, urbanizuje dezurbanizovaný
priestor, spája, prepája, nadväzuje na jestvujúcu štruktúru Podhradia, Starého mesta a predpriestoru
Dómu Sv. Martina. Štopkanie Staromestskej nemá za cieľ bezhlavo a naivne - bez predchádzajúceho
poznania širších vzťahov, najmä kontextu dopravy - vymazať ranu, prevracia mínus na plus, znamienko chodca
nad znamienko dynamickej dopravy. Riešenie funkčne a priestorovo celí vertikálne oddelené systémy mestského
priestoru, funkčne a priestorovo delí horizontálne sekcie priestoru peších a dynamickej dopravy. Ide o
urbanisticko-architektonický koncept okamžite zrealizovateľnej priestorovej štruktúry.
Lež načo nám je zaštopkaná ponožka v topánke bez podrážky?
|
 |
|
