V riešení sme sa rozhodli popri využití konzervačných metódach a slohovo-rekonštrukčných metódach v pôvodnej štruktúre zástavby územia pre kombináciu metódy náznakovej rekonštrukcie v stanovení zásad urbanistického riešenia a metódy novotvaru pri riešení architektonicko-výtvarného stvárnenia novonavrhovaných objektov, čo najviac vyhovuje novým funkčným požiadavkám v území.
Nosnú priestorovú kostru územia predstavuje línia Žižkovej ulice, ktorá pokračuje tak ako v histórii v predĺžení Panskej ulice okolo Vydrickej brány. V riešenom území sa Žižková ulica ohýba okolo Vodnej veže, pri ktorej nastáva hmotovo-priestorové uvoľnenie štruktúry a zároveň sa stáva miestom s najväčším kontaktom s históriou (Vodná veža a z nej chodbami terajšej strelnice a podzemným výťahom možnosť sa dostať až na hradné nádvorie) a zároveň s nábrežím Dunaja a riekou. V tomto mieste sa zároveň stretávajú trasy pešieho pohybu, vedúce z mesta do Zuckermantlu s chodníkmi vedúcimi na hrad a nábrežie. Naviac výškové pomery umožňujú vytvoriť prepojenie lávkou ponad Vodnú vežu a zároveň touto lávkou prejsť aj ponad rušnú nábrežnú komunikáciu. Za ohybom Žižkovej ulice je vytvorená nová hmota pripomínajúca objekt arzenálu a do novonavrhovanej štruktúry je začlenená fragmentárna štruktúra kúrií okolo malého Trojičného kostolíka. Relatívne menej problematickou je novonavrhovaná štruktúra objektov, smerujúca k vežiakom. Opäť sa pôdorysné členenie urbanistickej štruktúry odvíja od historickej situácie. V sektore Vežiaky sa v mimoriadne ďalekom horizonte (po stavebno-technickom a morálnom dožití týchto objektov) predpokladá riešenie s nahradením terajších troch obytných vežiakov ukončujúcim objektom, ktorý ideovo aj kompozične nadviaže na riešenú štruktúru zástavby podhradia a zároveň bude pandantom objektu ukončenia areálu PKO (podľa súťaže na dotvorenie).